Popis
Mak, jeho dejiny siahajú až k starým Egypťanom.
MAK ako kultovú rastlinu uctievali Sumeri už okolo roku 3000 pred naším letopočtom, jej liečivé účinky poznali starí Gréci, Indovia, Arabi aj Číňania. Z hľadiska historického vývoja kultúrnych rastlín sa za pôvodnú oblasť vzniku a rozšírenia maku siateho považuje oblasť Prednej Ázie – Malá Ázia, Zakaukazsko, Irán, Turkménsko. Známy je účinok sušiny mliečnej šťavy, vytekajúcej z narezaných nezrelých toboliek, obsahujúcich ópium. Preto sa musí pestovanie maku kontrolovať. Surové ópium obsahuje predovšetkým alkaloidy, priemyselne sa upravuje a tvorí zložku analgetík, narkotík, sedatív, antibechík, antidiaroík alebo antispazmotík. Keďže ópium je návyková látka, podliehajú osobitnej kontrole. Medzi hlavné alkaloidy patrí morfín, najsilnejšie rastlinné analgetikum, ktorý sa získava aj zo zrelých vyprázdnených toboliek maku. Narkotín a kodeín tlmia centrum pre kašeľ, papaverín potláča kŕče.
Mak siaty (Papaver somniferum)
je rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae). Ide o významný zdroj ópia, čo má za následok, že je v niektorých štátoch jeho pestovanie zakázané. V novšej histórii sa mak siaty stal typickou slovanskou i slovenskou plodinou. Týka sa to jeho pestovania i využitia. Mak sa stal neodmysliteľnou súčasťou jedálneho lístka a zohráva dôležitú úlohu aj pri rôznych ľudových zvykoch ako symbol bohatstva a hojnosti. Nevieme si bez neho predstaviť Vianoce a o jeho zdravotných účinkoch sa dnes nepochybuje. Obsahuje pozoruhodné množstvo bielkovín, vláknin, tukov, hlavne kyselinu linolovú, vitamín E. Je bohatý na železo, horčík a predovšetkým na vápnik, oveľa viac než mlieko či mliečne výrobky. Je zaujímavý ako prevencia proti osteoporóze. Má upokojujúce účinky a priaznivý vplyv na zdravotný stav vlasov, nechtov a zubov. Obsahuje všetky dôležité látky na podporu krvotvorby, pôsobí proti anémii a stresu.
Prečo je mak zdravý ?
Rozkvitnutý sýtočervený kvet svojím okvetím často púta pozornosť. Má štyri široké lupienky, celá rastlina je pokrytá chĺpkami. Lupienky obsahujú alkaloid, ktorý má v kombinácii so slizom ochranný účinok na sliznicu horných dýchacích ciest a ústnej dutiny. Odvar z okvetných lístkov sa oddávna používal proti úpornému dráždivému kašľu. Môžeme ich zbierať za suchého počasia z práve vykvitnutých kvetov. Sušíme ich rozložené v tenkej vrstve v tieni, sú totiž chúlostivé na zaparenie. Zápar sa pripravuje z dvoch lyžičiek vysušených okvetných lístkov na šálku vody. Pre deti a starých ľudí je vhodnejšie pripraviť sirup z dvoch lyžíc medu na pol pohára odvaru z jednej kávovej lyžičky sušených lístkov. Podáva sa niekoľkokrát denne po jednej lyžičke. V odporúčaných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky.
Semená maku majú pomerne veľa bielkovín, pričom tvoria až 20% obsahu maku. Tuky tvoria 40% a sú to najmä glyceridy kyseliny stearovej, palmitovej a linolovej. V 100g maku býva okolo 4,5 g vlákniny. Z vitamínov treba spomenúť vitamín E, z minerálnych látok najmä vápnik, horčík a železo.
Osobitne treba vyzdvihnúť vápnik, pričom v 100 gr maku sa ho nachádza až 1400 mg, čo je najviac zo všetkých potravín. Je to dvanásťkrát viac ako má mlieko, trikrát viac než syry. Podľa najnovších výskumov je využiteľnosť vápnika z rastlinných zdrojov oveľa vyššia ako z mlieka a mliečnych výrobkov, v ktorých je vápnik viazaný na kazeín. Pravidelná konzumácia maku môže preto významne prispieť k prevencii osteoporózy – ochorenia z nedostatku vápnika, ktoré vo vyspelých krajinách nadobúda charakter epidémie. Mnohí ľudia tiež uvítajú upokojujúce účinky maku a jeho priaznivý vplyv na zdravotný stav vlasov, nechtov a zubov.
