TATRANSKÁ minerálka r.1707 – 0,7 l

2.49

Prírodná TATRANSKÁ minerálka

sa plní len niekoľko hodín zrána, počas dvoch-troch dní do týždňa. Počas plnenia je z vody odstránená časť železa. Takto sa s lahodnou chuťou zachováva aj jej pôvodná perlivosť. Za jeden deň sa naplní niekoľko sto fliaš minerálky. Ročne sa, podľa výdatnosti zdroja, získa len niekoľko tisíc fliaš vzácnej prírodnej minerálnej vody TATRANSKÁ. Preto si naších zákazníkov veľmi vážime a zodpovedne vyberáme kde sa bude voda predávať. Samotné pĺnenie prebieha na novej automatickej linke bez zásahu personálu. Tým je zabezpečená max. hygiena a úplná čistota plnenia fliaš.

TATRANSKÁ minerálka je plnená výlučne do nových, ekologických sklenených fliaš s objemom 0,7l a 0,33l. Fľaše sa nevykupujú. Pre dôslednú kontrolu každej naplnenej fľaše sa označenie a balenie do kartónovej krabice uskutočňuje ručne, tak ako aj väčšia časť celej výroby. Minerálku TATRANSKÁ nenájdete vystavenú v bežných obchodných sieťach.  Je dostupná výlučne vo vybraných a dobrých reštauráciách, kvalitných hoteloch a gastronomických zariadeniach.  (Do zahraničia sa predáva len vo výnimočných prípadoch).

balenie :

6x 0,7 l  cena : 13,50 eur…v prípade objednania celého balenia prosím uviesť v poznámke

1x 0,7 l  cena : 2,49 eur

Popis

Prírodná TATRANSKÁ minerálka

Celkom konkrétne spomína kyslý prameň – Sauer Brunn – nad Veľkým Slavkovom, evanjelický učiteľ Juraj Buchholtz st. (1643-1724), v rukopise svojho životopisu z roku 1707, kde opisuje čerpanie vody aj štýlovú výstavbu prvých drevených zrubov a kúpeľných domov v okolí prameňov. Kyslý prameň spomína aj jeho syn Jakub Buchholtz (1696-1758), kežmarský ihlár, mineralóg a botanik, ktorý v roku 1751 viedol cisársku komisiu pri skúmaní nerastného bohatstva Spiša. Po preskúmaní viacerých mine­rálnych zdrojov, odporúčal minerálnu vodu z Tatier piť ľuďom denne, hlavne pre jej liečivé a blahodarné účinky.

S týmto prívlastkom boli plné demižóny pravidelne prepravované na chrbtoch oslov a koní z oblasti zdroja v Tatrách, dokonca aj pre osobnú potrebu kráľovnej Márie Terézie, na dvor do Viedne (viac ako 400 km!). V čase, keď ju “králi” pili, mala oranžovú farbu, nakoľko ešte neexistoval spôsob, ako znížiť vysoký obsah železa. Kva­lita vody sa však uchovala aj niekoľko týždňov!

V roku 1754 sa vo svojej úradnej správe o dvoch smokoveckých uhličitých kyselkách pozitívne vyjadril aj spišský župný lekár Ján Žigmund Kreysel (1717-1768) a možno aj jeho poznatky a úvahy podnietili o čosi neskôr, vzde­laného grófa Štefana Csákyho, postaviť v blízkosti prameňov ďalšie objekty. V okolí prameňov tak prirodzene vznikalo centrum Tatier.

Podrobnejší rozbor vôd z prameňov uskutočnil v roku 1772 viedenský profesor Heinrich Johann Crantz, ktorý v nich okrem kysličníka uhličitého zistil aj železo a iné dôležité minerály. Vtedy veľmi uznávaný odborník, vo svojej práci opísal túto vodu ako najlepšiu s akou sa kedy stretol, najmä pre jej tráviace a liečivé účinky. Už vtedy preukázal, že táto perlivá a železitá tatranská voda lieči nervové poruchy, kožné a pohybové choroby a tiež podporuje trávenie.

V druhej polovici 19. storočia dva smokovecké pramene pomenovali menami Castor a Pollux, podľa dvojčiat z gréckej mytológie. Ľudia si ich názvy často prispôsobovali a menili ich. Bolo to sčasti zavinené aj tým, že voda sa vo veľkom pila po celom Uhorsku, pod rôznym označením v každom jazyku.