Surové kravské mlieko , čerstvo nadojené plnotučné 0,75 l

1.20

Čerstvo nadojené plnotučné kravské mlieko  od plemena Brown Swiss  – Bos primigenius taurus –  Schweizerisches  Braunvieh, voľne paseného, kŕmeného čerstvou pašou, senom a senážou.

Tukovosť mlieka 4 %  a 3,5 % bielkovín
Za najvhodnejšiu formu konzumácie kravského mlieka sú považované kyslomliečne výrobky (jogurt, kyslá smotana, kefír, cmar) a tvrdé syry (typu čedar, vyzretá gouda, parmezán). Obsahujú najmenej laktózy a sú lepšie stráviteľné. Vzniká v nich kyselina mliečna, ktorá má antibakteriálne vlastnosti a zvyšuje vstrebateľnosť vápnika, železa a mliečnych bielkovín. Pri zrení syrov dochádza k čiastočnému štiepeniu mliečnych bielkovín. 

DOPORUČUJEME prečítaťMLIEČNY KEFÍR A TIBETSKÉ KEFÍROVÉ ZRNÁ (TIBETAN MUSHROOM)

Najzdravšie je mlieko plnotučné a od kráv voľne pasených (viac vitamínov, vhodnejšie zloženie mliečneho tuku), najlepšie nehomogenizované a surové alebo šetrne pasterizované. Pri pasterizácii dochádza k zničeniu ako patogénnych, tak aj prospešných baktérií, k zníženiu množstva niektorých vitamínov (B a C), k zničeniu enzýmov a k zmenám niektorých bielkovín. Laktoferín prítomný v surovom mlieku obsahuje železo, zlepšuje aj jeho vstrebávanie. Homogenizácia je obviňovaná z narušenia trávenie mliečneho tuku. U detí žijúcich na farmách, prichádzajúcich do kontaktu s hospodárskymi zvieratami a pijúcich surové (nehomogenizované a nepasterizované) mlieko bol zaznamenaný nižší výskyt astmy a alergie.

Objem : 0,75 l

Termín dodania : LEN  v PIATOK

Krajina pôvodu : Slovenská republika

Popis

Druhy kravského mlieka podľa úpravy

  • Surové mlieko: mlieko, ktoré nebolo upravené pri viac ako 40 ° C nie je ani homogenizované. Ihneď po nadojení by malo byť vychladené na 4 až 8 ° C a takto ďalej konzervovať. Potom vydrží aj niekoľko dní. Zostávajú v ňom zachované enzýmy s antibakteriálnymi a antivirotickými účinkami (napr. laktoferín, lyzozým, laktoperoxidáza) a imunoglobulíny (protilátky proti vírusom a baktériám). Pri dodržiavaní skladovacích a hygienických podmienok a pri dobrých podmienkach chovu kráv je surové mlieko pomerne bezpečnou potravinou.
  • Homogenizované mlieko: v mlieku sa pôsobením tlaku rozložia tukové kvapôčky na častice sto až tisíckrát menšie, na mlieku sa potom státím netvorí smotanová “ zátka.“
  • Čerstvé mlieko: mlieko upravené šetrnou pasterizáciou (zahriate na viac než 71,7 ° C po dobu 15 s) v chlade vydrží 3 až 5 dní. Predáva sa v sklenených fľašiach, polyetylénových vreckách či krabiciach z povoskovaného papiera.
  • Mlieko s predĺženou trvanlivosťou: vysoko pasterizované mlieko (zahriate na viac ako 85 ° C) v chlade vydrží až 10 dní, vždy homogenizované. Predáva sa v PET fľašiach alebo v škatuliach s umelohmotným uzáverom.
  • UHT mlieko: mlieko ošetrené pôsobením veľmi vysoké teploty (zahriate na 135 ° C po dobu aspoň 1s). Je vždy homogenizované. Aj pri izbovej teplote ho možno skladovať niekoľko mesiacov, je balené v tetrapakových krabiciach. Pri použití UHT technológie dochádza k značným zmenám v bielkovinách mlieka a k zmene chuti mlieka. Načaté UHT mlieko neskysne.
  • Kondenzované mlieko.
  • Sušené mlieko.

História konzumácie kravského mlieka

Kravské mlieko sa začalo stávať súčasťou ľudskej stravy pri domestikácii zvierat v neolite v dobe 10000 až 5000 rokov pred naším letopočtom. Kravy a iné zvieratá sa chovali z počiatku na mäso. V Európe, severnej Afrike a západnej Ázii po roku 5000 pred naším letopočtom začal prevládať kočovný pastiersky a poľnohospodársky spôsob života. Vo východnej a juhovýchodnej Ázii, Amerike a Austrálii zostali ľudia predovšetkým lovci a zberači. K rozšíreniu konzumácie mlieka tu došlo až v posledných 500 rokoch pri zakladaní kolónií európskych štátov.

Avšak ani pre európskych poľnohospodárov nebol chov kráv lacnou záležitosťou. Mlieko sa teda až do pomerne nedávnej doby pilo jedine čerstvé a len vtedy, keď krava mala teľa, ktoré mlieko salo. Mlieko bolo určené predovšetkým práve pre toto teľa a nebolo teda k dispozícii každý deň a vo veľkej miere. Je pravdepodobné, že výnimočne bolo použité aj miesto materského mlieka.

V súčasných objemoch sa kravské mlieko začalo konzumovať až v období priemyselnej revolúcie. V druhej polovici 19. storočia došlo k prudkému rozvoju miest, industrializácii poľnohospodárstva a vzniku železničnej siete. Začali sa oveľa viac používať sklenené fľaše a bola objavená pasterizácia. Transport a uchovanie mlieka teda prestali byť problémovou záležitosťou. Produkcia kravského mlieka počas 19. storočia narástla niekoľkonásobne. Najviac potom konzumácia kravského mlieka narástla po 50. rokoch 20. storočia, kedy došlo k rozmachu veľkochovov kráv a začalo sa používať automatická dojacie zariadenie a ľahšie obaly na mlieko, napr. povoskované kartónové krabice a polyetylénové vrecká.

Väčšinu kráv v Európe, severnej Amerike a Austrálii tvoria plemená produkujúce tzv. A1 mlieko (holštajnský a frízsky dobytok). Beta kazeín ich mlieka sa líši len jedinou aminokyselinou od beta kazeínu starších plemien kráv, ktoré produkujú tzv. A2 mlieko (Jersey, Guernsey, ázijské a africké druhy kráv a tiež kozy a ovce). K tejto genetickej zmene došlo približne v období 5000 rokov pred naším letopočtom.

Obrovské navýšenie dojivosti na súčasnú úroveň bolo dosiahnuté šľachtením kráv, úpravou krmivá (kukurica, sója), intenzívnym dojením a predovšetkým rýchlym cyklom oplodňovania kravy. Teľa je 2 až tri dni po pôrode odstavené a krava je za 2 až 3 mesiace znova oplodnená.